Keďže jazyky sa neustále modifikujú a vyvíjajú, je ťažké odhadnúť ich presný počet. Domnievame sa ale, že vo svete sa používa asi 2700 jazykov, no takmer 7000 ich dialektov. Najfrekventovanejším je mandarínska čínština a v jej tesnom závese sa nachádza napríklad aj angličtina. V samotnom Londýne však môžete počuť až 700 rôznych jazykov. Jazyková rôznorodosť vytvára priestor pre milióny prekladateľov a za sebou máme tiež niekoľko stoviek pokusov o nahradenie ľudského prekladateľa počítačovým programom. V nasledujúcich riadkoch Vám profesionálna prekladateľská a tlmočnícka agentúra Aspena prezradí o strojovom preklade viac informácií.
Podstata strojového prekladu
Ako napovedá názov, ide o preklad realizovaný pomocou prekladového stroja, zvyčajne počítača. Zaoberá sa ním vedný odbor intelektika a tvorí tiež podskupinu výpočtovej lingvistiky. Výskum je pritom zameraný na rozvoj softvéru, ktorý má napomôcť prekladu textu alebo hovorenej reči z jedného jazyka do druhého. Je nutné, aby bol systém schopný rozoznávať celé vety a ich najbližšie ekvivalenty. Na to sa využívajú tzv. korpusy a štatistické metódy, ktoré vedú k čoraz kvalitnejším strojovým prekladom a riešeniu problémov spojených s rozdielnymi štruktúrami v jednotlivých jazykoch. Strojový preklad je tiež súčasťou vývoja umelej inteligencie, no hoci za posledné roky výrazne pokročil, nedarí sa dosiahnuť absolútne uspokojivé riešenia. V praxi by sme mohli vychádzať z toho, že pomáha ľudským prekladateľom, ale pri zložitejších úkonoch je nutné previesť špecifické korektúry prekladu. Občas sa totiž dosahujú viac ako skvelé výsledky, inokedy však ide o mätúci preklad. V súčasnosti sú dostupné mnohé systémy, ktoré sú pre viaceré oblasti dostačujúce, ale nedokážu pokryť celkový dopyt. Schopnosti strojového prekladača nevedia plnohodnotne konkurovať prekladateľovi z mäsa a kostí.
Zložité kognitívne procesy
Pri preklade je nutné zamerať sa na dekódovanie významu zdrojového textu a jeho prevedenie do reči v cieľovom jazyku. Laikovi sa môže zdať, že ide o jednoduchý postup, no pravda je taká, že obsahuje zložité kognitívne procesy. Prekladateľ musí byť zdatný v sémantických, gramatických a syntaktických zákonoch zdrojového aj cieľového jazyka. To však nie je všetko, pretože musí tiež poznať rôzne nárečové výrazy, výnimky a idiómy. Pri strojovom preklade sa práve toto javí ako najväčší problém. Stroj totiž nedokáže napodobniť iba niektorú z požadovaných vedomostí ľudského prekladateľa. Môže byť vybavený bohatou slovnou zásobou, dokonca sa očakáva, že bude ovládať aj gramatické a syntaktické pravidlá, no nie je schopný plne pochopiť kontext a význam slov. Ak sa teda rozhodnete pre automatizovaný preklad z angličtiny, prípadne iného jazyka, zvážte, či bude prekladanie strojom vhodné. Medzi špeciálne texty, pri ktorých sa táto metóda osvedčila, patria úradné korešpondencie, dokumentácie, technické alebo vedecké dokumenty s obmedzenou slovnou zásobou, ale i listiny napísané v tzv. umelom (kontrolovanom) jazyku. Ku kontrolovaným jazykom, ktoré sú zvyčajne odvodené od niektorého prirodzeného jazyka, kedy je gramatika zjednodušená na minimum a eliminovaná dvojzmyselnosť, patrí simple english, esperanto alebo interlingua. Najmenej vhodné sú pre strojový preklad literárne diela, a to z toho dôvodu, že si vyžadujú veľké interpunkčné kvality. Výrazný dôraz sa tu tiež kladie na kontext a autorov zámer.
Post-editácia ako moderný strojový preklad
Keďže vývoj sa nezastavil ani v oblasti automatizovaného prekladu, stalo sa to, že z počiatočného experimentu vznikla bežná realita. Hoci sme stále nevyzreli natoľko, aby mohol stroj nahradiť ľudského prekladateľa, musíte uznať, že strojový preklad využíva stále viac prekladateľov, agentúr, ale aj bežných užívateľov. Takto sme dospeli k post-editácii, a teda procesu úpravy automatického prekladu s minimom manuálnej práce. Ak by ste však chceli takýto preklad použiť na dôležitejšie veci ako bežnú osobnú potrebu, opäť bude nutné zapojiť kvalitného editora. Post-editácia je vhodná najmä pre priemyselné preklady. Oprava automatického výstupu zabezpečuje úroveň kvality, ktoré boli dohodnuté medzi klientom a posteditorom. Poznáme light post-editing (zameriava sa na jednoduchý a zrozumiteľný výstup), ako aj full post-editing (ohľad na štylistickú vhodnosť). Post-editácia sa stala alternatívou k manuálnemu prekladu. Podporujú ju viaceré systémy, ako napríklad Google Translator Toolkit, SDL Trados, Systran alebo Unbabel.
Foto: © destina / Dollar Photo Club
