Pamätáte si na prvé športové náčinie, ktoré ste dostali? Ja si spomínam na prvý snowboard, ktorý som dostala od rodičov. Mala som 10 rokov a veľmi som túžila po snowboarde s ktorým by som sa preháňala dole svahom. Prišli prvé pády, prvé úspechy a skvelé zážitky. Tu sa zrodila láska k športu, ktorý prináša aj svoje riziká, ale hlavne skvelý pocit z jazdy na snehu. a neskôr to bol prvý bicykel, kolieskové korčule či dokonca zážitky na vodných lyžiach.
Moji rodičia boli vďač za každý jeden šport, ktorý som vyskúšala, pretože som aspoň nesedela pre televízorom a ani pred počítačom, ale chodila som pravidelne von, do prírody s kamarátmi. Niekedy to bol bicykel na ktorom sme zdolávali miestne kopce, inokedy kolieskové korčule, ktoré mi pomáhali prekonať vzdialenosti na hrádzi. Vždy som sa snažila byť viac vonku ako doma, pretože som mala pocit, že doma nič nezažijem, čiastočne to aj bola pravda a nie len po prázdninách som mala kopu nových zážitkov o ktorých som mohla rozprávať spolužiakom. ale doma ma moja mama postrádala a ja som si uvedomila, že nie je všetko len o výletoch s kamarátmi, ale je mojou povinnosťou prispievať do domácnosti. Veď moja mama sa o nás starala a ja som bola okrem nej jediná žena v domácnosti.
Nikdy ma síce moja mama nenútila do žiadnych domácich prác, ale cítila som, že moja pomoc je žiadaná. a tak som bez slova začala s pomocou doma. Časom som zistila, že tým, že ma moja mama nenútila prispievať do domácnosti ale nechala veciam voľný priebeh, som sa ja rozhodla, že je najvyšší čas začať mame pomáhať. A ja sa snažím teraz o to isté. Nechať moju dcéru pomáhať, ale do ničoho ju nenúť. A funguje to rovnako. Vždy keď ona začne s pomocou, nechám ju, nekafrem jej do ničoho a som jej vďačná za všetko čo robí. Skúste to aj vy a uvidíte, že vaše deti vám budú pomáhať bez toho, aby ste ich do toho nútili.
Autorské právo: dell640 / 123RF Reklamní fotografie
